Ako počujú naše deti v škole?

pred 4 rokmi

Fungovanie v školskom prostredí je pre deti s poruchou sluchu, a spolu s nimi aj pre ich rodičov, vždy výzvou.

Ak máte už za sebou rozlúsknutie otázky: Aká škola bude pre moje dieťa tá najvhodnejšia? Bežná? Špeciálna? Alebo hľadáme alternatívu?

Aj ak máte už pokročilého školáka a máte zvládnuté počiatočné obavy: Bude počuť pani učiteľku? Zapadne medzi spolužiakov? Kde potrebuje sedieť v lavici? Ideme ako rodičia vysvetliť všetko podrobnejšie učiteľke? Kto nám v tom vie pomôcť? Ako to spolu s dieťaťom vysvetliť zvyšku triedy?

Tento školský rok prináša okrem obvyklých otázok aj náročnejšie úvahy. Pochopili sme, že rúška nebudú záležitosťou prvých dvoch týždňov, ale  zostanú s našimi deťmi dlhšie.

 

Na aktuálne podmienky v školách sme sa opýtali špeciálnej  pedagogičky Martiny Rzymanovej

"Deti s poruchou sluchu sa v škole ocitajú v prostredí,  ktoré je pre porozumenie reči a komunikáciu  nepriaznivé. Zvýšený hluk, väčšie miestnosti s ozvenou, viacero diskutujúcich, veľké okná – to všetko zhoršuje počutie o 20-30 decibelov. Dôležité informácie im pre zhoršené počúvacie podmienky unikajú... Za bežných podmienok to deti v určitej miere vedia dopĺňať odzeraním. Mnohí dospelí nepočujúci potvrdzujú, že bez možnosti odzerať  im v prostredí  škôl unikalo  50% a viac informácií.”

Súčasná situácia s COVID 19 spôsobila, že deti s poruchou sluchu prišli o možnosť dopĺňať si informácie takto vizuálne. V školskom prostredí je každá veta veľmi dôležitá. Od učiteľov aj spolužiakov. Ak nosí učiteľ rúško v triede, žiak s poruchou sluchu nemôže odzerať. Navyše učiteľa veľmi zle počuje, nakoľko látka znižuje hlasitosť jeho reči a skresľuje výslovnosť. 

"Ak učiteľ nosí štít, žiak síce má možnosť odzerať, naďalej ale má zníženú hlasitosť reči, ktorej zrozumiteľnosť je výrazne zhoršená ozvenou."  dopĺňa Martina Rzymanová. 

Na názor sme sa pýtali aj doktora Havlíka z Audiofonu Brno:

Co se týče štítu, blokuje vyzáření akustické energie z úst do prostoru jednak jako celek, ale navíc ještě selektivně tlumí vysoké frekvence, čímž dramaticky zhoršuje sluchovou percepci souhlásek a tím srozumitelnost řeči. Zcela perfektně by to řešil FM systém.”


 Čo sa s tým dá robiť?

Situáciu nepočujúcich detí v školách teda nevyrieši už existujúca výnimka z povinnosti nosiť rúško, ktorá platí pre dieťa. Aby deti s poruchou sluchu mohli naplno rozumieť, čo sa v škole deje, odokryté ústa by potrebovali u pedagóga, ktorý s nimi komunikuje. Za lepšiu, i keď nie ideálnu, alternatívu považujeme priehľadný štít. Pomocou by mohol byť aj  spomínaný FM systém. 


 Teraz hlavne zostanťe zdraví, chráňte seba, svoje deti aj okolie. No nezabúdajme pritom aj na obmedzenia, ktoré situácia našim deťom prináša.

Aké sú vaše skúsenosti s prvými týždňami v škole? Aké otázky si kladiete? Čo vám pomáha? 

Napíšte nám v komentári.


Pozdravujeme a držíme vám palce z OZ Nepočujúce dieťa :)

Komentáre (3)

  • Dobrý den..Moja Sofi je už druháčka,a po prvotných ´tažkostiach je to už lepšie..Pani učitelka si ju posadila pri seba ,aby mala istotu že ju Sofi počuje a rozumie všetkemu čo hovorí..Potom prišla do školy naša zlata špec.pedagogička Silvinka a učitelke vysvetlila kde je pre Sofi najlepšie miesto a ako s nou pracovať..čo učitelom velmi pomohlo..takže prvý ročník sme zvladli si myslim dobre aj ked nás zaskočila corona..teraz v druhom a učenia  je  samozrejme viacej ,ale zataial to zvláda...Vraví že trochu horšie rozumie učitelom krotý maju ruško a tak som jej trochu urpavila hlasitost na KI..naštastie ruško znáša dobre a v tirede ho nemusia mat..aspon zatial..ako to bude ked ho už aj oni budu musiet mat neviem..trochu sa toho bojim..aj aby neochorela aj toho ako bude zvladat celé doobedie ruško..Ale verím že to zvládne ako aj ostatné deti a školy sa nezavru..pretože učenie z domu bolo nedostačujuce a deťom chýbal kontakt zo spolužiakmi a učitelmi.
  • Dobrý deň, u nás v základnej škole Drotárska robíme v tejto zvláštnej situácii, čo môžeme... hoci nepočujúci žiaci nemajú povinnosť používať rúška, kontakt s učiteľmi, vychovávateľmi a spolužiakmi, ktorí majú rúška, by bol ťažký. Preto používame ochranné štíty. A čo najviac času trávime v exteriéri školy. Hľadáme spôsoby, ako kvalitne komunikovať a zároveň neohroziť zbytočne žiakov a pedagógov. Všetci sme pochopili, že dištančné vzdelávanie bolo síce na chvíľu pohodlné, ale vrátili sme sa do školy akýsi čudní, vyplašení, zmätení a poznačení nedostatkom sociálneho kontaktu. A tiež sme pochopili, že hoci sa nám niekedy do školy nechce, bez školy "to nie je ono".
  • Ďakujeme veľmi pekne za vaše skúsenosti! Veronika so Sofi aj Jarka z Drotárskej. Súhlasíme s vami, že pri bežných školách návšteva surdopéda veľmi pomôže! Poradí pedagógom, ktorí nemajú skúsenosti s našimi uškovými deťmi. A súhlasíme aj úplne s Jarkou.. Aj keď sa nám niekedy do školy nechce.. bez školy "to nie je ono". Držme sa v týchto časoch, aby sme do školy mohli chodiť čo najdlhšie a v bezpečí pre všetkých.Radi by sme povzbudili aj vás rodičia, pedagógovia, odborníci - aké sú vaše skúsenosti?
Pridaj komentár