Náš životný príbeh

Počas pracovného života jej už pod rukou prešlo veľa detí so sluchovým postihnutím. Jej prvá trieda? Tvorilo ju dvanásť nedoslýchavých chlapcov, ktorým sa nechcelo učiť a neposlúchali. Agáta Čermáková dnes učí ich deti a svoju prácu nadovšetko miluje. „Mám rada, keď v škole zazvoní, je prestávka a všetky deti štrikuj&uacu

Dcéra hudobníka, ktorá po ňom žiadny sluch nepodedila. Už ako dieťa mala bujnú fantáziu a jej obrazy často skončili na skicároch. Preto ju zapísali do školy výtvarného umenia. No čím viac ju fascinovali slohové práce a poetické žánre v škole, tým väčšmi sa strácal jej záujem k výtvarnému umeniu. Dramatický krúžok na

“Mamička, vaše dieťatko nepočuje.” Takto sa začala naša cesta za počutím. Bolo to 5.12.2013. Dnes je to presne päť rokov, čo sme sa dozvedeli diagnózu, po prvotnom šoku sa otriasli a začali pátrať po informáciách, odborníkoch, odpovediach. Netušili sme vtedy, že sme nastúpili na cestu, na ktorej potom stretneme všetkých vás, vaše deti a vaše príbehy.

Dobry den,som matkou 7 rocneho dievcatka Karolinky.Je od narodenia nepocujuca,nosi NA,ale zial ma Downov syndrom.Vobec nerozprava,komunikujeme posunkami,aj to len malo.Prosim Vas najde sa niekto s podobnym problemom? S pozdravom Maťamoja mail adr .     matulka120@gmail.com

Anjelské  pierka  žijú svoj príbeh. Prichádzajú  k nám potichučky a jemne  ako  to  najmenšie pierko  anjela...   Prvé myšlienky  vznikli  z túžby  vytvoriť  pre svojich  najbližších malinkú knižočku, ktorá by spôsobila ľahkosť v ich duši. Zahrnula by ju uvoľnením a nádejou. Áno ná

Dnes mi  na FB vyhodilo spomienku spred troch rokov. Ako mi Markusko povedal MAMA. Vtedy mal Markus 1 rok, a ja som bola na začiatku tehotenstva s druhým synom. Pamätám si na ten deň presne. Vo svojom vnútri som tušila, že sa s Markuskom niečo deje. Nechápala som prečo nereagoval na svoje meno, no na hlasne tlesknutie sa otočil. V ten deň som vkuse za ním chodila a vravela mu povec mama, povec mama, ma-ma... určite som bola otravn&aacut

  Nie každý deň je dobrý. Možno to tak musí byť, aby sme vďaka tomu tie dobré dni rozpoznali a vedeli si ich vážiť. Keď na taký deň natrafím, zvyčajne sa zatvorím do izby, zoberiem gitaru a to, čo ma ťaží zo seba vyspievam von. Tu príde vhod, že Maťko bez "načúvatiek" nič nepočuje a teda keď večer spí... tak spí – pokojne a ľahostajne k hlučným emóci&aacut

Naša dlhoročná túžba po dieťatku sa nám splnila práve v čase keď sme už pomaly prestali dúfať. Veľmi sme sa tešili keď nám v 20. týždni tehotenstva lekár oznámil že čakáme chlapčeka, avšak hneď nás aj informoval že pravdepodobne sa nedožije pôrodu...echogenické črevo, zápal v dutine brušnej, výraznejšie zaostávanie vo váhe. Od toho okamihu našu radosť prekryli ťažké chvíle čakania na výsledky z rôznych vyšetrení, hospit

...práve si čítam príspevok jednej maminy a rozmýšľam či napísať, ako napísať....A napadlo ma...moje dieťa s ťažkou poruchou sluchu práve pozerá Ľadové kráľovstvo so svojou počujúcou sestrou a komentujú to navzájom! a ja tu píšem...  Som mamina takmer trojročnej dcérky s ťažkou poruchou sluchu geneticky zapríčinenou. Nikto v našej rodine a ani v okolí poruchu sluchu nemá, naša prvorodená dcéra je tiež počujúca nezbednica!:) Preto bolo pre nás

Dobrý deň. Pozdravujem všetkých. Tak ja sa chcem s Vami podeliť s príbehom o mojom živote. Od narodenia som slochovo postihnutá a mám načúvacie aparáty. Keď ako 5 ročná som išla na ZUŠ tancovať pod dozorom mojej mamky, ktorá učí tanec lepšie povedaný tanečný pedagóg. Stále ma bavilo tancovať. Tanec mi dal toľko veľa, naučila som sa veľa vecí i v osobnom živote. Keď prišiel deň kedy som musela vybrať strednú školu. Nenapadalo ma nič iné ako sa venovať do