Odborníci sa zhodujú, že deti, ktoré majú obojstrannú poruchu sluchu, ju potrebujú mať čo najskôr kompenzovanú dvoma načúvacími prístrojmi. Takisto je veľmi dôležité ich   pravidelné nosenie, čím dieťaťu pomáhajú trénovať mozog, aby dokázal triediť informácie, zameriaval sa na tie dôležité a potláčal ostatné.

 

Veľmi náročné je pre deti aj počúvanie v hlučnom prostredí. Aj preto sa najprv učia počúvať s pomocou načúvacích prístrojov v tichom prostredí, neskôr hlučnejšom a neskôr v prostredí, kde hovorí viac ľudí naraz.

 

Načúvacie prístroje v žiadnom prípade nepodceňujte, aby sa čo najskôr mohli u vášho dieťaťa stimulovať obe sluchové centrá. Viac sa už dozviete z mýtov, ktoré niekedy kolujú o načúvacích prístrojoch, aby ste vedeli, čo od nich naozaj môžete očakávať.

 

Načúvacie prístroje vášmu dieťaťu sluch nevrátia. Pomôžu mu však zlepšiť počutie tichých zvukov a aj vďaka nim sa môže zlepšiť v hovorenej reči. Schopnosť detí naučiť sa počúvať s načúvacími prístrojmi si vyžaduje trpezlivosť a celodenné nosenie, ale aj pravidelnú sluchovú a rečovú výchovu.

 

Nie je to úplne rovnaké, ako keď si nasadíte okuliare. Načúvacie prístroje sú najprv nastavené slabšie, aby sa dieťa nezľaklo zvukov. Postupne by sa mali v pravidelných a niekoľkotýždňových intervaloch zosilňovať tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok.

Ideálna je zisková krivka okolo 20 – 30 dB.

 

Pripravte sa na to, že na počúvanie s načúvacími prístrojmi si veľa detí s veľmi ťažkou stratou sluchu zvyká pomaly a postupne. Niektoré deti aj napriek veľkej snahe odborníkov nikdy nedosiahnu úroveň počutia ako zdravé deti. Je to preto, lebo ich porucha sluchu sa nedá dostatočne kompenzovať prístrojmi.

Ak už dieťa má prístroje a je s nimi schopné počuť reč, má výborný základ na budúce porozumenie. Ale to, že vašu reč začalo počuť len pred niekoľkými dňami, ešte neznamená aj to, že jej aj rozumie.

 

Dieťa najprv potrebuje vašu reč niekoľko mesiacov počúvať, aby sa jej naučilo rozumieť. To znamená, že sa musí postupne naučiť spájať slová s ľuďmi, predmetmi a s jednotlivými činnosťami. Potrebuje porozumieť, čo ktoré slovo znamená, aby ich dokázalo rozoznať. Akoby sme sa učili nový cudzí jazyk.

 

Nastavenie načúvacích prístrojov je len jeden, aj keď veľmi dôležitý faktor, ktorý dieťaťu môže pomôcť, aby rozumelo reči a následne dokázalo hovoriť.

 

Je však aj veľa ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú, ako rýchlo sa vaše dieťa naučí rozprávať. Závisí to od individuality každého dieťaťa – od jeho inteligencie, povahy, stupňa straty sluchu, či má pridružené zdravotné komplikácie alebo či jednotlivé časti jeho sluchového orgánu navzájom spolupracujú.

  

V prípade, že foniater predpísal vášmu dieťaťu načúvatka, je veľmi dôležité, aby ich nosilo celý deň pravidelne. To, či vašej reči porozumie a či na ňu bude reagovať, záleží aj od toho, či sa mu venujete a učíte ho rozprávať.

Mýtus 4: Používanie načúvacích prístrojov postupne zhorší sluch dieťaťa

Každý foniater vie, že správne nastavené načúvacie prístroje nepoškodzujú sluch. Viackanálové prístroje majú funkciu, vďaka ktorej sú schopné zosilniť najtichšie zvuky, trochu zosilniť stredne silné zvuky a nezosilňovať hlasné zvuky. Prípadne dokážu aj potláčať zvuky, aby neprekročili bezpečnú hladinu hlasitosti a nepoškodili sluch dieťaťa.

 

Výskumy ukazujú, že aj ľahká alebo stredná strata sluchu, ktorá nie je kompenzovaná načúvacími prístrojmi, môže spôsobovať u dieťaťa oneskorenie vývinu reči, menšiu slovnú zásobu a problémy s porozumením v hlučnom prostredí škôlky alebo školy. Viac sme sa o tom zmieňovali v kapitole Porucha sluchu a podkapitole Stupeň straty sluchu.

 

Obojstranné počutie je pre človeka prirodzené a veľmi prínosné. Pomáha nám zistiť, odkiaľ prichádzajú zvuky, rozoznávať reč v hlučnom prostredí alebo v akej vzdialenosti sú od nás ľudia a predmety.

 

Takisto existuje ešte jeden veľmi dôležitý dôvod navyše. Vnútorné ucho je sluchovo-polohový orgán, ktorý nám okrem počutia pomáha vyrovnávať rovnováhu. V niektorých prípadoch sa preto stáva, že strana, ktorá nie je kompenzovaná načúvacím prístrojom, ťahá dieťa na stranu. Prejavuje sa to tak, že dieťa stráca schopnosť kráčať priamo vo voľnom priestranstve, kde nie je možné, aby sa zachytilo zrakom o nejaký bod.

 

Dieťa, ktoré je nedoslýchavé na obe uši, má iba s jedným načúvacím prístrojom veľmi sťažené porozumenie reči. Preto, ak má vaše dieťa obojstrannú poruchu sluchu, požiadajte foniatra, aby mu čo najskôr predpísal aj druhý načúvací prístroj.

Mýtus 7: Stačí, ak bude naše dieťa nosiť načúvacie prístroje iba na logopédiu alebo v škôlke

Nestačí. Vaše dieťa s poruchou sluchu potrebuje nosiť načúvacie prístroje po celý deň, aby čo najviac napočúvalo reč okolo seba a aby pre neho počúvanie nebolo veľmi náročné a zaťažujúce. Celodenné nosenie načúvacích prístrojov je dôležitý krok k tomu, aby sa zlepšila kvalita života vášho dieťaťa a urýchlil sa jeho vývin reči.

 

Načúvacie prístroje výrazne pomáhajú, aby dieťa lepšie počulo reč. Miera porozumenia však závisí aj od druhu a veľkosti straty sluchu a zároveň od prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza. Cieľom načúvacích prístrojov je, aby umožnili sluchovým centrám prijímať čo najväčšie množstvo rôznych zvukov z okolitého prostredia aj reči.

 

Existujú však situácie, ktoré deťom sťažujú počúvanie a aj porozumenie reči. Napríklad, keď je ozvena v izbe, v ktorej nie je koberec. Alebo, keď ide počúvanie v divadle či v kine, prípadne veľký hluk v triede, ktorý prehluší hovorenú reč učiteľa. V takýchto situáciách bude vaše dieťa horšie rozumieť reči aj napriek tomu, že bude mať načúvacie prístroje.

 

Výrobcovia načúvacích prístrojov sú si vedomí, že estetický vzhľad je aj pre mnohé malé deti aj ich rodičov veľmi dôležitý. Načúvacie prístroje aj ušné koncovky sa už preto dnes vyrábajú v rôznych vzoroch a farbách.

 

Pre deti sa tiež vyrábajú rôzne nálepky a detské ozdoby na načúvacie prístroje, aby sa cítili jedinečné a aby svoje načúvatká vnímali ako ozdobu. Na ušku tak môžu mať zaveseného svojho obľúbeného mimoňa, princeznú alebo futbalovú loptu.

 

Viac si prečítajte v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu I. od strany 157