1. Spojte sluchové a rečové „prechádzky“
Zoberte vaše bábätko na ruky a chodievajte s ním pravidelne po byte. Hľadajte spolu zvuky, ktoré sú prirodzené pre vašu domácnosť – hučiaci vysávač, tečúcu vodu, búchajúcu práčku, húkajúcu sanitku alebo štekajúceho psa za oknom. Cielene ho upozorňujte na tieto zvuky tým, že ukážete na svoje ucho a poviete: „Počujem, to je sanitka.“ Počas prechádzky pomenúvajte veci v izbe alebo na ihrisku. Napríklad: „Pozri, okno. Ťuk, ťuk, ťuk, urobíme na okno. Aha! Tu je kvetinka. Ovoňaj ju. Hmmmm, ale vonia. Hapčí!!!“ Podobne môžete pomenúvať aj obrázky, na ktoré ukážete prstom v knižke.

2. Komentujte všetko, čo s  dieťaťom robíte
Opísať slovami môžete aj to, ako sa dieťa cíti - či je smutné, nahnevané alebo veselé. Môžete komentovať aj jeho pohyb. Napríklad: „Pozeráš von oknom. Páčia sa ti kvietky.” Dieťa prikývne a ukáže smerom von. Zíde dole a otvorí dvere. „Vidím že, otváraš dvere. Chceš ísť von.“ Dieťa kývne hlavou, ukáže na dvere, márne tlačí na kľučku a hnevá sa. „Nejde ti to. Si nahnevaný. Potrebuješ pomôcť.“

3. Vytvárajte denné rituály (rutiny)
Ranné vstávanie, dojčenie, odchod von, uspávanie, kúpanie  – všetky tieto rituály pomáhajú dieťatku zorientovať sa počas dňa a  získať prehľad o veciach, ktoré sa okolo neho dejú. Rituály sú výbornou príležitosťou na to, aby vaše dieťa započulo tie isté slová v  rovnakých (ale aj v nových) súvislostiach viackrát za deň. Opakovanie tých istých slov a viet pri rovnakých činnostiach pomáha dieťaťu porozumieť im.

4. Opakujte slová, gestá, posunky
Každé dieťa je iné. Neporovnávajte svoje dieťatko so susedovým. Niektoré deti potrebujú počuť slovo zopárkrát, aby ho pochopili, iné aj tisíckrát, aby sa ho naučili. Deti s poruchou sluchu to majú o to ťažšie, že im počas dňa často unikajú mnohé slová a vety, ktoré vyslovia ľudia vo vedľajšej miestnosti, v rádiu alebo televízii. Najmä zo začiatku im chýba tzv. náhodná pozornosť – nezámerné počúvanie konverzácií, ktoré sa okolo nich dejú počas toho, ako sa deti hrajú. Počujúce deti ich na rozdiel od detí s  poruchou sluchu prirodzene vnímajú a preto si nové slová alebo vety skôr zapamätajú. Aj preto je dôležité slová neustále opakovať a veci, činnosti a ľudí pravidelne cielene pomenúvať. Neskôr, keď sa naučia vnímať cez načúvacie prístroje alebo kochleárny implantát celé spektrum reči, aj ich reč a porozumenie sa začne rozvíjať rýchlejšie.

5. Vyhýbajte sa negatívnym komentárom
Ak dieťa slovo alebo vetu vysloví chybne, predveďte mu, ako by to malo znieť správne. Robte to tak, že dané slovo alebo vetu po ňom zopakujete, ale bez chyby. Ak dieťa zaposunkuje „detský posunok“, ukážte mu, že ste ho porozumeli. Posunok, ktorým mu odpovedáte, však použite tak, ako má vyzerať správne. Dieťa nasilu neopravujte. Nenúťte ho zopakovať slovo alebo posunok opäť správne. Snažte sa vyhýbať negatívnym komentárom: „Nehovoríš správne. Zle si to povedal.“ Ak vaše dieťa zažije opakovaný pocit neúspechu, je možné, že sa hovorenia zľakne a nebude chcieť komunikovať vôbec.

Viac o ranej komunikácii s dieťaťom s poruchou sluchu sa dočítate v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 2 od strany 132