Vývin detí s poruchou sluchu sa často oneskoruje. Najmä v oblasti vývinu reči, ale aj v oblasti rozumových a sociálnych zručností. Je to dané aj tým, že veľa detí s poruchou sluchu dostáva načúvacie prístroje alebo kochleárny implantát neskôr ako udávajú zahraničné štandardy. Niekedy je to aj vo veku 2 alebo 3 rokov. Deti teda až od tohto veku začínajú počuť svoje prvé zvuky a začína sa počítať ich tzv. sluchový vek.

 

Sluchový vek približne určuje rodičom aj odborníkom, aký rečový vývin u dieťaťa očakávať. Ak má napríklad dieťa 3 roky, ale kochleárny implantát má iba pol roka, bude môcť rozprávať približne ako pol ročné dieťa. Nemôžeme preto od neho očakávať, že bude hovoriť ako jeho počujúci trojroční rovesníci. “Tu môžu veľmi pomôcť posunky, aby ste s dieťaťom mohli komunikovať: Kam ideme? Čo budeme robiť zajtra? Kedy príde ocko domov?” vysvetľuje Ľubica Majtánová z OZ Nepočujúce dieťa.

Forma komunikácie u dieťaťa je určujúcim faktorom pri rozhodovaní o nástupe do materskej školy. Ak dieťa napreduje podľa očakávaní, začína rozprávať, dokáže byť bez rodičov a nadväzuje kontakty s inými deťmi, má dobré predpoklady na to, aby ste materskú školu skúsili. Pri konečnom rozhodnutí sa však určite poraďte s odborníkmi.

 

Ak uvažujete o zaradení vášho dieťaťa do akéhokoľvek typu materskej školy, najprv vyhľadajte centrum špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP). Ide o špeciálne školské zariadenie, ktoré poskytuje služby rodinám s deťmi so špeciálnymi potrebami. Vyhľadajte také centrum, ktoré sa zameriava výlučne na diagnostiku a na zaškoľovanie detí s poruchou sluchu. Nie každé takéto služby poskytuje. Zoznam centier nájdete v prílohe knihy Máme dieťa s poruchou sluchu 2 na strane 419.

Čo vás v centre čaká?

Každé dieťa s poruchou sluchu absolvuje v centre špeciálnopedagogického poradenstva psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie. Na základe výsledkov diagnostiky a po dôkladnom rozhovore s rodičmi navrhne najvhodnejšie formy vzdelávania pre dieťa. Dozviete sa tak o pozitívach i negatívach navrhovaných možností a takisto, ako napĺňať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vášho dieťaťa.

 

Niekedy je pre vývin dieťaťa lepšie, aby ešte ostalo doma, kde sa učí jazyk od jednej blízkej osoby. No môže byť aj oveľa ďalej, kedy je už pripravené na kamarátov v kolektíve a materská škola je vhodným prostredím pre podporu jeho rečového, rozumového a sociálneho vývinu. Ak po konzultáciách s odborníkmi predsa len odložíte nástup dieťaťa do materskej školy, myslite na to, aby malo dostatok podnetov na rozvoj.

Deti vo veku okolo troch rokov vyhľadávajú kontakt s rovesníkmi, ale aj s deťmi iného veku. Radi sa hrajú. Hoci ich spoločná hra netrvá dlho, postupne sa hrajú vedľa seba. Je to spoločné hranie v súhre. V súčasnosti existuje veľa materských centier, v ktorých môže vaše dieťa získať cenné sociálne skúsenosti s inými deťmi a vy môžete byť pritom.

 

Sledujte, či vaše dieťa robí pokroky, keď sa mu venujete doma. Mnohé deti dosahujú v domácom prostredí veľmi rýchly progres a to rodičov motivuje ostať s nimi na rodičovskej dovolenke dlhšie.

Naopak, sú deti, ktoré výraznejšie pokroky dosahujú v kolektíve a pre nich je materská škola lepším riešením. “Mnoho rodičov volí aj alternatívu, kedy je dieťa doobeda v kolektíve medzi ostatnými deťmi a popoludní sa mu venujú intenzívne v domácom prostredí,” dodáva Ľubka Majtánová. Porozprávajte sa s odborníkmi, či považujú pokroky dieťaťa v domácom prostredí v súlade s jeho vekom a s rovesníkmi.

 

Ak sa rozhodnete stráviť s dieťaťom starším ako tri roky nejaké obdobie navyše, nemusíte dávať v práci výpoveď. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny môžete požiadať o tzv. predĺženie vyplácania rodičovského príspevku. Predĺženie rodičovskej dovolenky sa poskytuje v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Po predložení lekárskej správy dieťaťa o vašej žiadosti rozhodne posudková komisia.

 

Podobne to riešila aj Jurkova rodina, ktorému diagnostikovali praktickú hluchotu. Na kochleárnu implantáciu sa dostal vo veku dva a pol roka, až po nej začal postupne vnímať zvuky. Vo veku troch rokov mal kochleár iba šesť mesiacov. Reagoval síce na zvuky, lokalizoval ich, začínal rozumieť jednoduchých pokynom, otáčal sa na svoje meno a vydával zvuky, ale ešte nedžavotal. Jurkovi rodičia sa radili s logopédkou aj so špeciálnou pedagogičkou. Obe odporúčali so zaradením do materskej školy počkať. Aj preto sa rodičia rozhodli požiadať Úrad sociálnych vecí a rodiny o predĺženie vyplácania rodičovského príspevku. Podarilo sa a s Jurkom ostala mama doma ešte rok. O rok neskôr už Jurko tvoril dvojslovné vety, rozumel jednoduchým básničkám, poznal veľa slov. Aj vďaka tomu, že počas celého roka spolu navštevovali logopédku a domov k nim chodila mobilná pedagogička.

 

Jurko ešte celý ďalší rok navštevoval škôlku štyri hodiny za deň. Poobede sa mu zasa venovali rodičia. Dnes má päť rokov a navštevuje bežnú materskú školu a našiel si v nej kamarátov. Jurkovi rodičia neľutujú čas, o ktorý preložili začiatok dochádzania syna do škôlky. O tom viac bol pre neho nástup do škôlky bezproblémový.

 

Viac o téme nájdete aj v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 2. Od strany 342 si môžete nalistovať kapitolu 15 - Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole.

Veľmi vám držíme vám palce pri nástupe vašich detí do materských škôl a tešíme sa na zdieľanie vašich skúseností a zážitkov.