Keď sa ťa koniec prázdnin opýta: a ty čo si robil užitočné v tom teple?... Čo odpovieš? Aktívni rodičia detí s poruchou sluchu sa stretli v harmónii. Ehm...Harmónii. Vlastne oboje.
Zavolali sme ich, aby sme sa rozprávali a plánovali. Ako využiť ich jedinečné životné skúsenosti a ochotu dať ďalej, čo dostali  od odborníkov a iných rodičov na ceste za počutím svojich detí. Aby chcenie a úsilie rodičov pomôcť iným získalo spoločný základ.

"Ak je človek sám, je ako mravec nesúci jeden lístok zo stromu s pocitom, že nesie ťažký ker. Na konci dňa ich zvládne preniesť iba zopár. No ak tých mravcov je viac, prenesú postupne aj les!" povedal Fero, otec nepočujúceho chlapca a zakladateľ nášho občianskeho združenia.

Ako dodať nádej a vieru novým rodičom, ktorí sa ocitajú s diagnózou v ruke a panikou v očiach na začiatku ich cesty nepočutím? Dlhej, chvíľami náročnej cesty.

Vieme však, že ak dostanú “kľúče od kráľovstva počutia” včas, môže táto cesta byť úspešnou, umožňujúcou deťom plne rozkvitnúť.

Môcť POČUŤ - so správne nastavenými kompenzačnými pomôckami.
Môcť HOVORIŤ - so správnou podporou odborníka a každodennou domácou hravou prácou.
Môcť ROZUMIEŤ - veciam a dianu vôkol. Byť neskôr v živote schopní vysokého stupňa abstraktného myslenia a mať tak príležitosť sa vzdelávať.

Veľmi nás teší, ako svoju úlohu vnímajú zúčastnení rodičia:

“Spolupráca je veľmi dôležitá pre fungovanie komunity.”
“Je nás viac, ktorí riešime to isté.”
“Každý svojou troškou môže prispieť.”
“Spoločnými silami môžeme dosiahnuť viac”.

Rovnako nás teší ako svoju úlohu vidí Baška, študentka logopédie a členka nášho tímu:

“Na víkendovom stretnutí som mala možnosť vidieť integráciu v praxi - počujúce deti s nepočujúcimi deťmi, hrajúce sa, tancujúce, medzi ktorými nebolo vidieť rozdiel. Presne o toto nám ide - nech takýto zážitok nie je iba výnimkou, nech je realitou pre všetky nepočujúce deti.
Videla som šťastných rodičov, ktorí sa mohli celý víkend neformálne rozprávať s inými rodičmi o radostiach a starostiach s ich “uškovými” deťmi. Môcť sa porozprávať s niekým, kto si prežíva to isté je niekedy veľmi vzácne.
Preto mi dáva veľký zmysel pravidelnosť takýchto stretnutí, spájanie rodičov a spájanie detí či už s ich “uškovými” rovesníkmi ale aj ich počujúcimi súrodencami či kamarátmi.”

Máme nádej, že naša ďalšia spoločná snaha bude ako orchester. Každý dá tu trošku, ktorú môže - lebo opatrnosť je na mieste - stále je potrebné riešiť v prvom rade svoje dieťa s poruchou sluchu a nové výzvy, ktoré život prináša. Každá pomoc sa ráta, z drobností sa skladá celok a spoločne naše hlasy bude ďalej počuť.

Aby ďalší rodičia detí s poruchou sluchu mohli mať jednoduchší štart a vysoké šance na lepší výsledok. Mať prístup ku komplexným informáciám v pravý čas, môcť sa poradiť a nebyť v tom sám. Budú mať svojich ľudí - komunitu, ktorá ich podrží, kde im bude pohodlne, kde ostatní často chápu bez dlhých vysvetlení.

Deti tento horúci víkend strávili v krásnej záhrade, v tieni obrovských stromov. Hrali sa, cvičili, tvorili. Učili sa posunky. Vidíme vznikajúce kamarátstva. Tu majú bezpečný priestor. “Ty máš krajšiu farbu načúvatiek!” je tu bežnou témou konverzácií. So zatajeným dychom sledujeme.

Toto sú tie deti! Ich rodičia dostali podporu. Majú dobre nastavené načúvacie prístroje. Pekne zrozumiteľne rozprávajú a niektoré aj posunkujú. Idú ďalej. To, čo bolo nedávno na Slovensku považované za raritu sa tu, v tomto okruhu, postupne stáva bežným. Dá sa to. Chceme ten okruh zväčšovať, ako budeme vládať.

Keď sme sa v nedeľu v kruhu lúčili, deti nás prekvapili. Pripravili si pre nás pesničku aj s choreografiou a posunkami. Čaro nechceného nám opäť prinieslo tému rastu, stromov a lesov.  Spievali:

MY SME MALÉ SEMIENKA ZASADENÉ DO ZEME.
KEĎ NÁS BUDEŠ POLIEVAŤ, KRÁSNE TI VYRASTIEME.

…
MY SME MALÉ STROMČEKY, VYRASTÁME ZO ZEME.
KEĎ NÁS BUDEŠ POLIEVAŤ, KRÁSNE TI ROZKVITNEME.

TEČ NÁM VODIČKA, LÚČE SLNIEČKA NECH NÁS ZOHREJÚ PRIAMO NA LÍČKA.

KRÁSNE STROMY VYRÁSTLI, SILNÉ, ZDRAVÉ, ZO ZEME.
DOBRE SME SA STARALI, OVOCIE OBERIEME.

Presne pre TOTO to má zmysel.


Rodičia - ste skvelí, ako tie svoje “stromčeky” polievate. Ďakujeme, že ste v tom s nami. Nie je to maličkosť, keď niekto, kto má dosť naloženého vlastného, chce pomáhať iným. Ďakujeme za vážnosť aj prinášanie humoru. (Rodičovskú ponuku na spoluprácu: “darujem obličku, ale len občas” určite starostlivo zvážime…)

Janettka, ďakujeme za vnímavé sprevádzanie rodičov víkendom.

Baška, Freďa, Monika a Dance Kids - ďakujeme za váš čas s deťmi. Za vašu tvorivosť, vnímavosť, trpezlivosť a láskavosť.

Ďakujeme, Mr. Bubble, za spoločný veselý program pre deti aj hravých rodičov. Bubliny vytvárali, praskali, do niektorých sa aj zmestili! Téma “neostať sám v tichej bubline” tu získala fyzickú podobu.

Spoločne nachádzame živnú pôdu pre všetky naše uškové deti, ktoré môžu krásne rásť ako všetci ostatní, keď im trochu pomôžeme VČAS.

Ak sa k nám chcete pridať a posunúť ďalej svoju “trochu” skúseností, napíšte mi na lubka@nepocujucedieta.sk

Budeme sa na vás tešiť.


ĎAKUJEME!
Srdce pre deti, Nadácia Pontis, Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia Markíza za podporu tohto víkendového stretnutia rodín. Veríme, že bude začiatkom budúcnosti plnej zvukov.