Len tak stretnúť človeka ..............

Veľmi rada sa zoznamujem a rozprávam s neznámymi ľuďmi, najradšej s takými, ktorí aspoň trochu poznajú problematiku nepočujúcich, resp. sa o ňu zaujímajú. Preto sa vždy teším na každý kurz posunkového jazyka. Minulý víkend som bola v Banskej Bystrici a mala som učiť policajtov. Ešte predtým som bola upozornená, že príde aj jeden chlapec, že nepočuje a chce sa naučiť posunkovať. Myslela som si, že to bude podľa scenára ktorý sa už dlhé roky nemení....dieťa v integrovanom prostredí nerozpráva a tak je posunkový jazyk posledná možnosť.

Bola som však úplne v šoku, prišiel jeden malý-veľký chlapík. Volá sa Peťko, má 10 rokov, kochleárny implantát na pravom ušku, veľmi pekne rozpráva a pripomína mi môjho syna Paľka.

Povedal mi, že sa chce naučiť posunkový jazyk, lebo má nepočujúcich priateľov. Súťažne hrá badminton a práve zajtra, t.j. v sobotu ide na súťaž.

Jeho najobľúbenejším predmetom je slovenčina, s diktátmi problém nemá, ak na prvý krát nezachytí celú vetu, poprosí pani učiteľku a tá mu  vetu zopakuje. Podľa neho je angličtina a aj celá škola nudná. Keď som sa mu pozerala na kochleár, úplne normálne sa ma spýtal, či si ho chcem pozrieť zblízka.

V piatok počas 8 hodín vyučovania sa naučil niekoľko posunkov, ktoré v sobotu hneď využil a v nedeľu mi povedal, že posunok „zlatá“ (vyhral dve zlaté medaily) deti posunkovali inak ako ja J.

Peťkova mamička mi povedala, že keď mal 5 rokov, tak sa viackrát spýtal, prečo on nepočuje a prečo jeho mladší brat Andrej áno. Úplne vážne mi povedal, že deti sa mu nikdy neposmievali, mal len jednu nepríjemnú skúsenosť s kuchárkami v škole, ktoré si na neho ukazovali prstom. Mamička kuchárky navštívila a oboznámila ich s „čudom“, čo nosí Peťko za uchom....ospravedlňovali sa. Mamička Andrejka mi  povedala, že keď sa dozvedela, že Peťko nepočuje (genetika), asi jeden mesiac preplakala a potom si povedala, že sebaľútosť nepomôže ani jemu ani jej a pustila sa do boja. Pred 8 rokmi ho dali  operovať a kochleárny implantát si pochvaľujú....a keďže dobre rozumie a krásne rozpráva, neuvažujú nad druhým. Keď bol Peťko prijatý do MŠ a následne do ZŠ, tak mamička triedy navštívila a deťom vysvetlila prečo má za uchom prístroj, čo by preňho znamenalo jeho poškodenie, zničenie, alebo strata. A deti to prijali.....

O Peťkovej strate sluchu hovoria normálne a otvorene pred ním i pred jeho bratom a ľuďmi ktorých to zaujíma.

Peťko si počas prestávok čítal Harryho Pottera a keďže som sa s touto knihou oboznámila pri Palíkovi, vedela som, že je to ťažké čítanie....povedal mi, že nemá problém a ak náhodou niečomu nerozumie, spýta sa mamy. Kniha sa mu páči viac ako film.

Keď som mu povedala, že ja som ju čítala pred viacerými rokmi, výrazom tváre to ocenil.....

Neviem Vám slovami opísať moje okúzlenie týmto chlapcom, preto pripájam niekoľko vtipných momentov:

Ja:   Peťko, máš krásne vlasy (kučeravé), páčia sa mi

P:    na chlapcovi, alebo na dievčati ???

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ja:   bol si niekedy ostrihaný na ježka?

P:    to by už bolo príliš extrémne....

Pri záverečných skúškach som sa pýtala Juraja, koľko rokov ešte musí študovať, aby bol z neho lekársky záchranár. Povedal, že ešte dva.

Peťo:  ...“večná smola“  J

Petrík -  mne : Viete  čo som v sobotu urobil zle? Hovoril som na svojich nepočujúcich kamarátov aj vtedy, keď sa na mňa nepozerali......

Peťkovu mamičku som poprosila aby sa pridala do našej skupiny, súhlasila aj s tým, že ak budete mať nejaké otázky, rada na ne odpovie.