Na rozdiel od rodičov s deťmi spred mnohých rokov dnes majú mnohí veľkú výhodu v tom, že nemusia čakať do dvoch alebo troch rokov dieťaťa, kým sa príde na jeho poruchu sluchu. Ak niečomu v ambulancii nerozumiete alebo nepoznáte všetky odborné termíny, nebojte sa na to opýtať lekára a požiadajte ho, aby vám ich vysvetlil. Uistite sa, že máte dohovorený a zaznamenaný termín na ďalšie vyšetrenie sluchu alebo termín na ďalšie nastavovanie načúvacích prístrojov ešte predtým, než odídete z ambulancie.

 

Vašou veľkou devízou je, ak viete, že už od raného veku musíte komunikovať s vaším dieťatkom berúc na zreteľ, že horšie počuje. Veríme, že po tom, čo nájdete vhodnú komunikačnú metódu so svojím bábätkom, sa toto náročné obdobie vo vašom živote začne meniť k lepšiemu.

Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo skríningu sluchu, zvyčajne sa vyšetrenie musí zopakovať ešte raz. Väčšinou sa tak deje najneskôr do jedného mesiaca. Pred druhým skríningom by sa mal ORL lekár pozrieť vášmu dieťatku do ucha, či sa v ňom nenachádza maz alebo akákoľvek iná prekážka, aby sa uistil, že OAE skríning nebude skreslený (otoskopické vyšetrenie).

 

Ak je vaše bábätko alebo dieťa staršie, pred druhým skríningom sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za ušným bubienkom nenachádza napríklad tekutina. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, no napriek tomu vaše dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetrenie sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. V prípade, že sa u neho potvrdí porucha sluchu, až diagnostické vyšetrenie ukáže, akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách. Lekár následne môže začať zvažovať načúvacie prístroje. Ideálne je, ak sa u dieťaťa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca veku.

 

V prípade, že vaše dieťa nevyhovelo kritériám skríningu sluchu, je úplne reálne, že môže mať poruchu sluchu a to aj napriek tomu, že zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou, dupotanie, búchanie pokrievkami od hrncov alebo silné zakričanie. To, že sa dieťa na tieto zvuky otočí, môže znamenať, že silné zvuky síce počuje, ale všetkým hláskam reči nie.

 

Domnienky rodičov môžu byť skreslené aj tým, že deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom. Často preto zrakom zachytia aj malé zmeny v okolí.

Prečo ísť čo najskôr na komplexné vyšetrenie sluchu, ak sa oneskoruje vývin reči u nášho staršieho dieťaťa?

Dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky ako sú napríklad sykavky alebo písmenká t, f mu už môžu výraznejšie unikať.  Pri slove kaša teda započuje napríklad (-a-a). Otočí sa na rodiča, keďže niečo počuje, ale nevie, o aké slovo ide, pretože (-a-a) môže byť aj Saša, tata, čaša, žaba, ťava.

 

Takéto dieťa počas dňa neustále háda a domýšľa si, čo mu bolo povedané namiesto toho, aby získavalo maximum z jazyka, ktorý okolo seba počuje. Je to preto, lebo samohlásky v slovenčine sú hlasité, ale pre porozumenie nenesú skoro žiadnu informáciu (20%). Spoluhlásky sú naopak tichšie, ale nesú až 80% rečovej informácie. Dieťa, ktoré nepočuje dobre spoluhlásky a vedelo by svoje počutie opísať, by povedalo: „Počujem, ale nerozumiem.“ To je dôvod, prečo dieťa musí počuť všetky hlásky reči. Aby sa bezproblémovo vyvíjala reč dieťaťa, nestačí len, aby niečo počulo. Dieťa potrebuje počuť skoro všetko. Reálne je možné, že za oneskoreným vývinom jeho reči je doteraz nezistená porucha sluchu.

 

Na začiatku, keď sa prístroje začínajú ešte len nastavovať, foniater zvykne odporučiť vyšetrenie sluchu dieťaťa bez prístrojov a aj s nimi. Vyšetrenie bez načúvacích prístrojov väčšinou poskytne základné informácie o veľkosti straty sluchu (doplnok k BERA alebo ASSR) a vyšetrenie s načúvacími prístrojmi zase ukáže, či sú načúvacie prístroje nastavené správne, či z nich má dieťa úžitok.

 

Načúvacie prístroje u malých detí sa nastavujú približne raz za 2 až tri týždne. Po tom, čo sa doladia, zvyčajne stačí, ak sa vyšetrenie sluchu zopakuje každých 3 až 6 mesiacov, aby sa overilo, či sa sluch dieťaťa nezhoršuje.

 

Požiadajte vášho pediatra, aby vás poslal k ORL lekárovi hneď, ako začnete mať pocit, že vaše dieťa nepočuje dobre zvuky v jeho okolí, málo rozpráva alebo má časté infekcie stredného ucha. Vyšetrenie sluchu by sa okrem všetkých novorodencov malo robiť u detí, ktoré:

Tieto vyšetrenia nám vedia povedať, akú veľkú stratu sluchu má naše dieťa. To, či bude mať úžitok z načúvacích prístrojov, ovplyvňuje niekoľko faktorov – veľkosť straty sluchu na jednotlivých frekvenciách, mentálna úroveň dieťaťa, vek, kedy začalo nosiť načúvacie prístroje, či nosí prístroje celodenne, pravidelné cvičenie sluchu, špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť.

 

Aj u detí, u ktorých by sa mnohé tieto faktory zhodovali, existujú veľké individuálne rozdiely. Akákoľvek prognóza sa teda dá urobiť len na základe štatistiky, nie so 100% istotou. Vo všeobecnosti však platí, že načúvacie prístroje deťom so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu veľmi pomáhajú aj z hľadiska dobrého porozumenia reči, ak ich začnú pravidelne nosiť už okolo 6. mesiaca veku. Čím má dieťa ťažšiu stratu sluchu a čím neskôr začalo prístroje nosiť, tým je jeho prognóza náročnejšia.

 

Všetky tri môžu spôsobiť dočasnú prevodovú poruchu sluchu, pre ktorú môže aj počujúce dieťa horšie počuť. V prípade, že by vášmu bábätku s percepčnou poruchou sluchu vyšetrovali sluch vtedy, keď má nádchu alebo podtlak v strednom ušku, počítajte s tým, že výsledky vyšetrení sluchu môžu byť skreslené – a teda horšie, ako v realite sú.

 

Ak vaše nedoslýchavé dieťa dlhodobo horšie počuje pre chronické zápaly stredného ucha, upozornite na to vášho foniatra. Môže sa stať, že si jeho stav bude vyžadovať úpravu nastavenia načúvacích prístrojov tak, aby bolo dieťa aj v takomto prípade schopné vnímať

reč.

 

Popremýšľajte o otázkach predtým, ako pôjdete k ORL lekárovi alebo foniatrovi. Napíšte si ich na papier, aby ste ich v časovom strese nezabudli.

 

Viac informácií o vyšetreniach a skríningu sluchu, ako aj preventívnych prehliadkach u pediatra, nájdete v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 1 od strany 98.