Trúchlenie je prirodzená ľudská reakcia na veľkú stratu – stratu blízkeho človeka, práce, manželstva alebo dôležitého sna. Trúchlenie nie je LEN smútok ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je to množstvo rozličných emócií, ktoré ľudia zažívajú počas toho ako sa snažia vyrovnať so stratou, zmenou, smrťou alebo veľkým sklamaním, ktoré sa v ich živote udialo.

Keď čakáte na príchod svojho dieťatka, zväčša snívate o tom ako dieťa bude vyzerať, aké talenty a schopnosti bude mať, ako sa vám bude podobať. S narodením postihnutého dieťaťa sa vám naraz mnohé sny a očakávania rozplynú, pretože si uvedomíte, že už nie sú uskutočniteľné. Pre mnohých z nás je strata vysnívaného dieťaťa veľkou ranou a preto sa spustí proces trúchlenia.

Možno patríte medzi tých, ktorých rodičia od mala učili, že iba slaboch prejavuje bolesť, silný človek predsa neplače. Nuž, rodičia občas robia chyby. Trúchlenie JE dôležité a zmysluplné a to aj napriek tomu, že je bolestivé. Umožňuje nám totiž preskúmavať svoje hodnoty a predstavy a hľadať vnútornú silu na zmenu. Pomáha nám postupne opustiť staré sny a vysnívať si nové a uskutočniteľné sny pre drobčekov, ktorých máme doma. Vďaka trúchleniu časom zistíme, že dieťa, ktoré máme je síce iné, ale iba v tom, čo je nevyhnutne spojené so stratou sluchu. Vo zvyšných veciach môže byť kľudne také ako sme si ho pôvodne vysnívali – milé, zvedavé, radostné a šikovné….jednoducho naše.

O trúchlení sa stále hovorí veľmi málo, akoby to bolo nemiestne hovoriť o niekoho najintímnejších pocitoch a myšlienkach. A tak vzniklo medzi odborníkmi aj laikmi viacero mýtov o trúchlení:

Mýtus 1 – Existuje „správny spôsob“ ako sa so stratou sna vyrovnať.

Nie je tomu tak, pretože každý rodič má svoje vlastné prežívanie. To ako sa v súčasnosti vyrovnávame s bolesťou je do veľkej miery ovplyvnené tým, čo kedysi robili naši rodičia – ako sa oni vyrovnávali s problémami. Spôsob, ktorý si vyberáme takisto závisí od toho, akú povahu máme a čo sa nám už minulých rokoch pri prekonávaní problémov osvedčilo.

Mýtus 2 – Proces trúchlenia treba urýchliť – čím skôr si tým prejdeme, tým lepšie.

Každý rodič potrebuje čas na smútenie a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne sa jeho emócie prejavujú navonok. Je síce pravda, že sme ako ľudia rozdielni, ukazuje sa však, že väčšina ľudí, ktorí si trúchlenie naplno neodžije a zároveň nemá možnosť sa so svojim trúchlením podeliť s niekým iným, má neskôr problém prijať nielen dieťa, ale aj svoju novú rolu – rolu rodiča postihnutého dieťaťa.

Mýtus 3 – Niektorým emóciám sa treba vyhnúť, lebo nás zbytočne rozrušujú.

Nenechajte sa zmiasť. Tak ako neexistuje dobré a chybné smútenie, neexistujú ani dobré a zlé emócie. To, čo potrebujete je priestor na to, aby ste naplno prežili všetky svoje emócie, nielen tie, ktoré sú odobrené okolím.

Nesnažte sa predstierať, že nič necítite, ani vyľakať silou vašich emócií. Nechajte pocity spojené s trúchlením prísť a odísť. Prijmite svoje pocity s tým, že je to vaša vlastná forma akou sa zmierujete z vážnou zmenou vo vašom živote. Rovnakými pocitmi si prešlo mnoho ľudí v podobnej situácii už pred vami. Poznanie a prijatie vlastných pocitov je jeden zo základných krokov, ktoré musíte urobiť, aby ste sa mohli pohnúť vpred. Ak si totiž vaše emócie priznáte, máte šancu nad nimi získať kontrolu, ktorá vám dá energiu čosi so situáciou urobiť.

Mýtus 4 – Emócie musíme zažívať v konkrétnom poradí.

Počas trúchlenia zažívame rôzne pocity – sklamanie, depresiu, strach, šok, osamelosť, hnev…. Okrem šoku, ktorý prichádza ako prvý, nemajú ostatné emócie presne určené poradie. Dokonca sa stáva, že sú chvíle, keď budete zažívate niekoľko rôznych emócií naraz.

Mýtus 5 – Správny rodič sa musí dopracovať do štádia absolútneho prijatia.

Aj rodičia, ktorí už raz prešli obdobím trúchlenia a prijali fakt, že ich dieťa stratu sluchu skutočne má, sa počas toho ako dieťa rastie dostávajú do nových situácií, ktoré od nich vyžadujú zas a znova prehodnotiť svoje postoje a sny. Vtedy sa nanovo objavujú emócie trúchlenia (s výnimkou šoku). Takou situáciou môže byť nutnosť zmeniť komunikáciu, výber náhradnej školy alebo niekedy „len“ fakt, že stretnete rovnako staré dieťa ako je to vaše, ktoré bude dosahovať ďaleko lepšie výsledky.

Ako vidíte, trúchlenie je proces a nie chvíľková záležitosť. Nevnímajte teda ako zlyhanie, ak nebudete schopní stav absolútneho prijatia dosiahnuť.