Motto: Keď sa rodičia pýtajú“ Kedy a ako bude moje dieťa hovoriť?“, mali by sa tiež opýtať: „Ako sa bude moje dieťa rozvíjať rozumovo a citovo? Bude v živote šťastné?, Bude úspešné? Ako mu uľahčiť dorozumievanie?“
(Carver)

Vyššie uvedené motto vyjadruje situáciu mnohých rodín tesne po zistení diagnózy sluchové postihnutie. Rodičia sa pýtajú, či ich dieťa bude používať reč, teda na to, či ich dieťa bude hovoriť orálnou rečou.  Avšak to, či dieťa bude hovoriť, nevie nikto zaručiť u žiadneho dieťaťa, ani u počujúcich detí. Ak myslíme na malé dieťatko s poruchou sluchu, otázka, či bude rozprávať je predčasná.

Dôležitejšia je otázka: „Čo môžeme spraviť, aby sme vytvorili čo najpevnejšie základy preto, aby dieťa jedného dňa mohlo začať hovoriť?“.

Nasledovné kroky vám môžu pomôcť vytvoriť pevný základ pre neskoršie budovanie reči:

1. S logopédom. Vyhľadajte logopéda, ktorý má skúsenosti so starostlivosťou o deti so sluchovým postihnutím. Bude vás sprevádzať, dávať dobré rady, sledovať vývin rečového vývinu dieťaťa.
2. S kvalitnými a správne nastavenými načúvacími aparátmi alebo s kochleárnym implantátom. Ak vaše dieťa začne nosiť kvalitné načúvacie aparáty, ktoré budú správne nastavené pre jeho druh, stupeň sluchovej poruchy, pomôžu vám rozvíjať reč dieťatka čo najprirodzenejšou formou. Dieťa s pomocou zosilnených zvukov sa bude môcť učiť využívať zvyšky sluchu a pomocou nich rozvíjať svoju reč. Viac nájdete v časti Sluchová výchova.
3. S využitím všetkých zmyslov. S malými deťmi to ani inak nejde: všetko si musia vyskúšať, ohmatať, prežiť, strčiť do pusinky. Využívajte silné zrakové vnímanie, predlžujte očný kontakt, využívajte odzeranie. Umožnite svojmu dieťaťu všetko zažiť na svojej koži: chytiť si studený sneh, pohladkať psíka, zabubnovať na bubon, alebo na hrniec, ovoňať prvý jarný kvietok. Všetko mu komentujte tak, aby vám rozumelo.
4. Hravou formou. Vaše dieťa je ešte malé na „učenie“ v zmysle sedenia na stoličke a vykonávania pokynov. Hra by mala byť hlavným prostriedkom, ktorým sa niečo naučí. Preto dieťa nenúťte do „cvičení“, radšej prispôsobte Vaše hry tak, aby sa v nich niečo naučilo.
5. Sledujte záujem dieťaťa. Deti sa skôr naučia rozumieť a aj vysloviť slová označujúce predmety a ľudí, ktoré ich zaujímajú. Sledujte čo vaše zaujíma, a tieto veci komentujte slovom a gestom/posunkom. 
6. Trpezlivo. Rozvíjanie komunikácie ale aj reči dieťaťa s poruchou sluchu bude vyžadovať veľa vašej trpezlivosti.
7. Rozvíjajte komunikáciu s dieťaťom. Viac sa dočítate v článku nižšie.

Zdroje:

• Zdroje: Horňáková, K.,  Kapalková, S.,  Mikulajová, M. 2005. Kniha o detskej reči.  Bratislava: Vydavateľstvo
• Tarcsiová,D, Hovorková, S.: „Máme dieťa so sluchovým postihnutím, ... čo ďalej?“. EFFEA, Bratislava,2002
• Rzymanová, M.: Raná starostlivosť o dieťa so sluchovým postihnutím. CŠPP Poprad, 2014