Čo je to audiogram

Audiogram je krivka počutia. Vyzerá ako tabuľka, do ktorej sú zaznamenané výsledky testov sluchu. Dokáže nám napovedať, aké silné zvuky na rozličných frekvenciách musia byť, aby ich vaše dieťa započulo. Samostatná krivka sa zapisuje pre ľavé aj pravé ucho.

Čo Vám povie audiogram:

• ako silné zvuky dieťa (ne)počuje v nízkych stredných a vysokých frekvenciách
• aké zvuky hovorenej reči dieťa počuje a nepočuje.
• aký typ poruchy ide – pomocou kostného vedenia možno rozlíšiť prevodovú  poruchu sluchu od percepčnej.
• aký druh načúvacieho prístroja môže dieťaťu pomôcť.

Sluch sa vyšetruje v tichej miestnosti, aby sa odizolovali zvuky z okolia, ktoré by mohli na dieťa pôsobiť rušivo. Vyšetruje sa pomocou prístroja, ktorý sa nazýva audiometer. Samostatne sa kontroluje pravé aj ľavé ucho, pretože každé ucho funguje samostatne. Môže sa stať, že vaše dieťa má poruchu sluchu iba na jednom uchu, (jednostranná porucha sluchu) alebo na oboch (obojstranná porucha sluchu). Avšak aj v prípade, že má poruchu sluchu na oboch ušiach, môže jedno ucho počuť lepšie ako druhé (asymetrická porucha sluchu).

Frekvencia a intenzita

Vyšetrenie sluchu sleduje dva podstatné javy – ako sa mení schopnosť počuť v závislosti od frekvencie (Hz) a intenzity (dB). Tieto dva termíny sú pre pochopenie audiogramu veľmi dôležité, preto si ich bližšie vysvetlíme.

Intenzita (hlasitosť)

Zvuky okolo nás môžu byť rôzne hlasité – od šumenia lístia, až po hukot štartujúceho lietadla. (Obrázok ukazujúci, aké hlasité každodenné zvuky môžu byť, nájdete tu). Intenzita  sa meria v decibeloch (dB). Hlasitosť vo fónoch (Ph)

Na audiograme je intenzita zaznamenaná v ľavej časti obrázku, smerom z hora dole. Intenzita na audiograme je od -10 dB (extrémne tichý zvuk) do 120 dB (veľmi hlasitý zvuk). Ak si predstavíte zvuky, ktoré vydáva klavír, tak hore na audiograme by boli úplne slabučké zvuky a dole na audiograme by boli zvuky, keď trieskate do klavíra, alebo keď máte veľmi hlasito pustené rádio.

Frekvencia

Zvuky okolo nás sa skladajú z rozdielnych frekvencií (majú rozdielnu výšku). Zvuky môžu byť nízke (bubon, hrom), alebo vysoké (pišťanie, cinknutie o tanier).

Na predchádzajúcom audiograme sú frekvencie zaznamenané v hornej časti obrázku číslami (125, 250, 500,……8000). Ako vidíte stúpajú smerom z ľava do prava. Na ľavej strane sú veľmi nízke frekvencie a naopak v pravo sú veľmi vysoké frekvencie. Mohli by sme si to zase pripodobniť ku klavíru.

Pohyb zľava doprava na audiograme, by sa podobal pohybu zľava – doprava na klaviatúre. Ak si predstavíte, že sedíte za klavírom, tak tóny vľavo od stredu sú nízke (125, 500 Hz) a tóny napravo od stredu sú vysoké (4000, 8000 Hz). Najdôležitejšie frekvencie pre reč sa pohybujú medzi500-3500 Hz.

Niektoré deti majú stratu sluchu rovnakú na všetkých frekvenciách, iné deti nie. ORL lekár, alebo foniater dokáže zistiť, na ktorých frekvenciách počuje vaše dieťa reč lepšie a na ktorých horšie.

Reč a audiogram

Frekvencie zobrazené na audiograme sa nachádzajú v rozpätí od 125 do 8000 Hz (pretože zvuky okolo nás spadajú do tohto rozsahu), avšak najdôležitejšie pre porozumenie reči sú frekvencie od

500 – 3500 Hz. Hlasitosť bežnej reči je medzi 40 až 60 dB. Ak sa pozorne pozriete na obrázok, všimnete si tzv. „banán reči“ (vyznačený žltou farbou). Oblasť „banánu“ je  veľmi dôležitá pre porozumenie reči, pretože reprezentuje všetky zvuky, ktoré vydáva ľudský hlas počas normálne hlasitej konverzácie.

Hovorená Slovenčina sa skladá zo zvukov (tzv. foném), ktoré pri vyslovení znejú rôzne hlasito a zároveň sa nachádzajú na rozdielnych frekvenciách. Každá fonéma má svoje presné miesto na audiograme. Je to samostatná zvuková jednotka hovorenej reči, ktorú možno odlíšiť sluchom.

Samohlásky sa najčastejšie nachádzajú na nižších frekvenciách a vyslovujeme ich hlasite.

Spoluhlásky, pri ktorých používame hlas a zároveň majú určitú hlasitosť (n, l, r), sú väčšinou medzi nízkymi a strednými frekvenciami. Máme však aj niekoľko vysoko frekvenčných spoluhlások, pri ktorých nepoužívame hlas a preto sú veľmi tiché (s, f). Bohužiaľ, práve tieto vysokofrekvenčné spoluhlásky sú tie zvuky reči, ktoré nám do veľkej miery umožňujú porozumieť rozdielom medzi slovami.

Dieťa, ktoré má stratu sluchu predovšetkým na nízkych frekvenciách, ale dobre zachovaný sluch na vysokých frekvenciách (prípad prevodovej poruchy sluchu), väčšinou lepšie rozumie hovorenej reči ako dieťa s percepčnou poruchou sluchu, ktoré má poškodený sluch predovšetkým na vysokých frekvenciách.

Audiogram a stupeň straty sluchu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila v roku 1980 Medzinárodnú klasifikáciu sluchových porúch (stupne straty sluchu):

• ľahká strata sluchu               26 – 40 dB
• stredná strata sluchu            41 – 55 dB
• stredne ťažká strata sluchu  56 – 70 dB
• ťažká strata sluchu               71 – 90 dB
• úplná strata sluchu           viac ako 91 dB

Ak má napríklad vaše dieťa stredne ťažkú stratu sluchu, znamená to, že priemerná strata sluchu je u neho v rozsahu medzi 56 – 70 dB. (Priemerná strata sluchu sa vypočíta tak, že sa spočíta strata sluchu, ktorú má dané dieťa na frekvencii 500 Hz, 1000 Hz a 2000 Hz a súčet sa vydelí číslom 3).

Pamätajte však, že nemôžete porovnávať dve deti s podobnou diagnózou. Obe deti môžu mať rovnaký stupeň straty sluchu (priemer) a napriek tomu môžu počuť veľmi rozdielne zvuky v závislosti od typu poruchy sluchu. Jedno dieťa môže lepšie počuť nízke tóny a zle vysoké, u druhého dieťaťa to bude naopak. Preto je takéto určenie len orientačné. Schopnosť vnímať a spracovávať zvuk, rovnako ako aj schopnosť hovoriť, závisí od množstva faktorov. Dve deti, ktoré majú podobný audiogram sa môžu správať veľmi rozdielne.

Skúsme si teraz pozrieť podobný obrázok, ktorý nám objasní, pri akom stupni straty sluchu je dieťa ešte stále schopné počuť reč.

Ako vidíte, deti s ľahkou stratou sluchu sa nachádzajú nad žltým pásmom reči (vyzerá ako banán) a preto sú schopné zachytiť všetky dôležité hlásky reči. Deti so strednou až stredne ťažkou stratou sluchu zachytia iba niektoré hlásky a deti s ťažkou až úplnou stratou sluchu, nedokážu sluchom (bez načúvacieho prístroja) zachytiť a porozumieť hovorenej reči.

Poznámka: Ak vaše dieťa nosí načúvací prístroj, foniater zvyčajne vyšetrí sluch dieťaťa S aj BEZ neho. Takéto vyšetrenie ukáže, nakoľko načúvací prístroj pomáha dieťaťu počuť.

Audiogram a jednotlivé značky na ňom

Vysvetlivky k audiogramu:

Červený O a modrý X ukazujú najtichšie tóny, ktoré dieťa môže počuť na pravom uchu (červená) a ľavom uchu (modrá). Vzdušné vedenie je zaznačené plnou čiarou a kostné vedenie čiarou prerušovanou.

Na nasledujúcom audiograme sme zaznačili modrou linkou príklad prevodovej poruchy na ľavom uchu a červenou linkou percepčnú poruchu na pravom uchu.

Všimnite si, že v prípade prevodovej poruchy je kostné vedenie nezmenené (krivka je v oblasti okolo 0 dB). V prípade percepčnej poruchy však vidíme, že kostné vedenie je zmenené – krivka kostného vedenia kopíruje krivku vzdušného vedenia. Z toho vyplýva, že pomocou kostného vedenia dokážeme rozlíšiť, či má dieťa prevodovú, alebo percepčnú poruchu sluchu.

Vzdušné a kostné vedenie

Na zistenie, či ide o prevodovú, percepčnú alebo zmiešanú poruchu sluchu sa používajú 3 základné vyšetrenia o ktorých sme podrobnejšie opísali v stati o objektívnych vyšetreniach sluchu:

• Test vzdušnou cestou – kontroluje všetky 3 časti ucha. Dieťa počúva zvuky rozličnej hlasitosti a frekvencie cez sluchátka, alebo reproduktory na stene (tento prenos zvuku je na obrázku zaznačený červenou farbou).
• Test kostnou cestou – kontroluje vnútorné ucho dieťaťa. Počas tohto vyšetrenia lekár položí vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Zvuk (vibrácia) obchádza ušný kanál a stredné ucho a smeruje priamo do slimáka (tento prenos zvuku je na obrázku zaznačený modrou farbou).
• Tympanometria – kontroluje, či stredné ucho funguje správne. Ak je krivka plochá alebo posunutá, indikuje prevodovú poruchu sluchu.

Čo sa dozviete z krivky audiogramu

• Dieťa, ktoré má normálne kostné vedenie, ale vzdušné vedenie vykazuje stratu sluchu, má častoprevodovú poruchu sluchu. K problému dochádza v strednom uchu a preto zvuk nemôže byť správne prevedený zo stredného do vnútorného ucha. Vnútorné ucho je v tomto prípade v poriadku.

.

• Ak dieťa počuje zvuk rovnako zle vzdušnou aj kostnou cestou (krivka kostného vedenia kopíruje krivku vzdušného vedenia), ide o percepčnú poruchu sluchu. Stredné ucho je v poriadku, problém je vo vnútornom uchu.

.

• Ak zistíme rozdielnu stratu sluchu pri vzdušnom aj kostnom vedení, ide o zmiešanú poruchu sluchu. Problém v strednom uchu (napr. tekutina, dlhodobý zápal, zrasty alebo poškodené sluchové kostičky) neumožní správny prevod zvuku z vonkajšieho ucha do vnútorného ucha a ešte k tomu je poškodené aj vnútorné ucho.

Príklady rôznych audiogramov

	Normálne počutie Toto dieťa počuje dobre aj zvuky slabšie ako sú zvuky reči (žltý banán).
	Mierna strata sluchu Toto dieťa počuje väčšinu hlások reči bez problémov (žltý banán), ale niektoré spoluhlásky (F, S, K…) mu už unikajú. Pri bežnom rozhovore by teda nemalo mať závažné problémy s  komunikáciou a porozumením reči, ale horšie bude počuť ak niekto šepká, hovorí na neho z diaľky alebo je na okolí veľký hluk. Je veľmi dôležité, aby aj takéto dieťa malo načúvací prístroj, pokiaľ ide o trvalú stratu sluchu a mohlo tak zachytiť všetky hlásky reči v rôznych situáciách.
	Stredná až stredne ťažká strata sluchu Toto dieťa nie je schopné dobre počuť väčšinu hlások bežne hovorenej reči (žltý banán) a to ani vtedy, keď je rozprávajúca osoba blízko. V bežnej komunikácii bez načúvacieho prístroja bude mať preto závažné problémy s porozumením reči a komunikáciou. Súčasné načúvacie prístroje sú schopné korigovať takúto stratu sluchu natoľko, že porozumenie reči by malo byť bez väčších problémov.
	Ťažká strata sluchu Toto dieťa nie je schopné počuť bežnú konverzáciu (žltý banán) a to aj vtedy, ak je rozprávajúca osoba blízko. Sluchom dokáže zachytiť iba veľmi hlasitú reč v bezprostrednej blízkosti, alebo hlasné zvuky z okolia. V bežnej komunikácii bez načúvacieho prístroja bude mať preto závažné problémy s porozumením reči a komunikáciou. Súčasné načúvacie prístroje sú schopné korigovať takúto stratu sluchu natoľko, aby dieťa reči porozumelo.
	Rozdielna strata sluchu na pravom a ľavom uchu Toto dieťa počuje na ľavom uchu (modrá X krivka) všetky zvuky reči na nízkej a strednej frekvencii, avšak nie je schopné zachytiť vysoké hlásky (F, S, Š..). Na pravom uchu (červená 0 krivka) nie je schopné počuť žiadne zo zvukov bežnej konverzácie. Toto dieťa sa pravdepodobne bude spoliehať na ľavé ucho, aby porozumelo reči. Vzhľadom na to, že nepočuje zreteľne z oboch strán (nemá binaurálne počutie), bude mať zároveň problém porozumieť reči v hlučnom prostredí.